Milí naši priatelia,

dovoľte mi, aby som vás v mene nášho Feeder Teamu Sereď oboznámil aj s našimi vedľajšími aktivitami, ktoré máme zahrnuté v programe nášho občianskeho združenia. Máme na starosti detský rybársky krúžok a tak vám zhrniem čo zahŕňa táto práca.

V podstate to ani nie je práca, pretože každého rybára napĺňa pocit radosti keď môže deti učiť to, čo je jeho srdcu najbližšie. A tak sme sa rozhodli, že tejto úlohy sa v našej organizácii podujmeme práve my. Myšlienkami akými sa uberáme som vás už oboznámil v predchádzajúcich článkoch. A tak iba doplním ako nás nesmierne tešení, že čoraz viac detí sa začína uberať podobným smerom.

Ako pretekári sme chceli v deťoch vzbudiť obdiv a takýmto spôsobom im ukázať, ako sa správať pri vode a celkovo k prírode. Vieme, že obdobie keď dieťa rastie je veľmi dôležité. V tomto období sa učí spoznávať všetko naokolo a má plno otázok. Preto chceme byť nápomocní a na každú otázku čo najlepšie odpovedať.  Naučiť ich základy, ktoré sa im hodia nielen do rybárskeho, ale aj do bežného života. A tu sa dostávam k tomu, prečo sme sa to rozhodli robiť práve my. Nie sme síce študovaní pedagógovia, ale máme množstvo skúseností, ktoré chceme a môžeme deťom odovzdať. Máme rodiny a o to ľahšie sa do toho vieme vcítiť, čo presne a v akej situácii treba robiť. Predovšetkým chceme, aby snami s radosťou trávili svoj voľný čas. Aby sa tešili na každé stretnutie krúžku a neradi odchádzali domov. Neustále nás bombardovali nezmyselnými otázkami na ktoré im môžeme správne odpovedať.

V dnešnej dobe žijeme vo virtuálnom svete a deti viac zaujímajú počítače, mobily či iné vychytávky doby.  O to viac nás to motivuje pripraviť im taký program, aby ich zaujal a doma pílili uši rodičom, ako sa im na krúžku páčilo. Potom môžeme očakávať že v čase svojho voľna nebudú chcieť sedieť doma za PC. Jednoducho ich to bude ťahať k vode. Vidíme to na odozve detí počas spoločných vychádzkach do prírody alebo k vode. Správanie a vzťah k rybárčeniu sa u mnohých z nich zmenil k ešte lepšiemu. To je pre nás najväčšia odmena, lebo vieme, že sa uberáme správnym smerom.

A verte mi že nie je nič krajšie ako vidieť úsmev na detskej tvári, keď sa príde pochváliť, hoci aj s malou beličkou. Naopak, občas sa stretávame aj so slzami a pocitmi smútku pri púšťaní svojho úlovku späť, kam patrí. Vtedy sa im to snažíme vysvetliť a viesť ich k láske ku všetkému živému a úcte k prírode. Verte či nie, deti to začnú brať automaticky a ryby postupne púšťajú sami od seba. To je pre nás tá najväčšia odmena a iskierka nádeje do budúcna, že nie každý bude „rabovať“ naše revíri.

Ako som už spomínal, na začiatku sme chceli byť práve my pre deti tie počiatočné vzory. Sedávali okolo bedni a sledovali nás so zatajeným dychom. Postupne sa osmeľovali a zrazu sme nevedeli na ktorú otázku skôr odpovedať. A keď sme chytili rybu? Bol tam ruch ako na tržnici. Všetko však utíchlo ako náhle sme rybku pustili. V tej chvíli sme sa cítili dôležití, ako profesori bez titulu, a začali vyučovať to čo vieme najlepšie. Odmenou za našu snahu, boli chápavé výrazy usmievavých detských tvárí.

Podobným smerom sa uberali mnohé stretnutia pri vode. Čas a ročné obdobia však neovplyvníme a preto počas chladnejších dní sme museli využiť priestory zasadacej miestnosti na rybárskom dome v Seredi. Miestna organizácia nám poskytla túto miestnosť a stala sa zázemím pre náš DRK. Učili sme ich teoretické i praktické základy rybolovu ale i rôzne zlepšováky, ktoré používame na pretekoch. Tiež to pre nás veľa znamenalo sledovať, ako nám decká rastú ako po rozumovej, tak po rybárskej stránke. Videli sme napredovanie a výsledky a preto sme chceli deti odmeniť a ešte viac motivovať. Rozhodli sme sa im zorganizovať detský rybársky tábor.

Na začiatku sme mali síce obavy, ako to spraviť. Bola to však výzva a chceli sme sa s ňou popasovať kvôli deťom. Je pravda, že  sme sa v tom zo začiatku trochu hľadali.  Avšak teraz, keď píšem tento článok, môžem smelo povedať že sme to zvládli na jednotku a sme na seba hrdí. Pre nás bolo najdôležitejšie, aby deti boli spokojné a predišli sme ich sklamaniu.

Ako základ sme potrebovali rybník s bohatou rybou osádkou. Ak by ryba nešla, medzi deťmi by zavládla pochmúrna nálada, čomu sme sa chceli vyhnúť. Ďalšia dôležitá vec bola vybrať termín kedy deti majú voľno a zároveň bude aj predpoklad dobrého počasia. Padol dátum cez letné prázdniny. Pre nás pracujúcich to bolo síce ťažké, lebo my sme voľno nemali, ale čo by sme pre deti nespravili. Následne sme potrebovali nejaký finančný základ, aby sme to vôbec mohli zrealizovať. S týmto všetkým nám pomohla naša materská organizácia MsO SRZ Sereď a niekoľko ďalších sponzorov. Problém bol čiastočne vyriešený a tak sme sa mohli pustiť smelo do roboty.

Vybrali sme Vodnú nádrž Báb, ktorá či už z pohľadu prístupu a miesta kde sme mohli tábor rozložiť, spĺňala aj bohatú osádku rýb. Chceli sme aby deti nachytali veľa rýb a tak sme už vopred zakrmovali a chystali vodu na príchod malých lovcov plných tých najväčších očakávaní. Samotný tábor trval tri dni a mi sme sa patrične pripravovali na to, že budeme vychovávateľkami ako v škole v prírode, na plný úväzok.

Keď bolo všetko pripravené a nastal ten deň D, tak sme sa povzbudili a so želaním, aby všetko dopadlo ako má pustili sa privítať deti. Najprv sme im pomohli postaviť stany a porozkladať veci. Bolo ťažké vysvetliť deťom, že najprv sa treba rozložiť, keď oni už boli myšlienkami pri rybách. Samozrejme sme sa tešili počiatočnému nadšeniu, ale o to ostražitejší sme museli byť. Veď nešťastie sa môže stať rýchlo a tak sme si prerozdelili úlohy a povinnosti. Časť tábora sa starala o ubytovávanie a rozkladanie vecí, s čím nám pomáhali aj rodičia. Ďalšia časť sa venovala priamo deťom pri vode a niektorý sa starali o prírodnú kuchyňu plnú výborných špecialít. Ostatný sa museli postarať o ďalšie nemenej dôležité veci, ktorých bolo vyše hlavy. Pripravili sme pre deti aj pestrý programom ako boli prechádzky, člnkovanie, kúpanie či streľba zo vzduchovky.

Ako bonus sme mali pripravený rybársky pretek v plnej réžii detských talentov. Povestnou čerešničkou na torte sme chceli motivovať deti, aby poskytnuté informácie za tri dni zúročili čo najlepšie. My sme boli iba ako doprovod a radili sme deťom ako chytiť ešte väčšie množstvá rýb, ktorých bolo naozaj požehnane. Niektorí sme si pripadali ako na autobusovej stanici kde máme za 5 minút prestúpiť z jedného autobusu na druhý. Vodná nádrž Báb je totiž s režimom chyť a pusť a keď sme chceli zachovať, aby preteky boli spravodlivé a zároveň dodržali platnú legislatívu, tak sme museli hneď po vylovení každý úlovok zmerali a pustiť. Verte či nie pre nás to boli väčšie preteky ako pre deti, ale môžeme si smelo povedať, že to stálo za tú drinu. Po vyhodnotení dostali deti  krásne ceny a ani jedno nebolo sklamané. O takom množstve ulovených rýb a krásnych cenách môže snívať aj mnoho dospelých pretekárov.

Na spestrenie programu sme si pozvali nášho dlhoročného priateľa, výborného pretekára a reprezentanta v jednej osobe, pána Mariana Hasona, ktorý ukázal deťom niečo zo svojho umenia. Mnohým poskytol cenné informácie a rady ale aj praktické poznatky z rybolovných techník. Priniesol nielen vynikajúcu atmosféru, ale aj sponzorské dari pre deti, za čo mu samozrejme zo srdca ďakujeme.

Všetko sa však musí raz skončiť a tak aj u nás nastal posledný deň tábora. Unavené tváre nás organizátorov však napĺňal úsmev,  pri pohľade na deti, ktorým sa natoľko páčilo, že ešte stále nechceli ísť domov. Bola to pre nás tá najväčšia odmena a odplata za to množstvo odvedenej práce a nedostatku spánku. Väčšinu nás organizátorov držala na nohách len káva a „štipce na očiach“. Zároveň je to však obrovská motivácia do budúcna zorganizovať opäť niečo podobné s možno ešte väčším ohlasom ako teraz. Latku sme si už stanovili a neradi by sme ju podliezali. Preto do budúcna žiadame o pomoc aj vás, ktorých tento článok oslovil, pri organizovaní DRK alebo DRT. Je to náročné nielen po finančnej ale aj organizačnej stránke a preto sa obraciame zo žiadosťou o pomoc aj na vás. Je to ušľachtilé poslanie a sme hrdí na to čo sa nám darí robiť. Nerobíme nijaké rozdiely medzi deťmi a tešíme sa každému novému členovi.

Pamätajte na jedno – pri vode, bez ohľadu na to, či ste právnik, bankár, vodič alebo kuchár sme si všetci rovní. Pripojme sa preto spoločne k tejto myšlienke, veď je to pre naše deti a spoločnú budúcnosť. Nastal ten čas aby sme dostali rozum a venovali sa deťom, pretože keď sa nespamätáme teraz,  neskôr už môže byť príliš neskoro.

Kto by si chcel prezrieť video či fotografie z tejto nesmierne vydarenej akcie, nájde ich na našej webovej stránke www.feederteamsered.sk.

Verím, že sme oslovili čo najviac z Vás a pomôžete nám spoločne nasmerovať mládež správnym smerom.

S pozdravom váš Feeder Team Sereď.